ifčopifčo píše:Myslel som to tak, že v etape sa viacej taktizuje, sú tam aj iné záujmy ako vyhrať samotnú etapu, býva kratšia, podľa mňa je to iný štýl pretekania. V etapách sa kopcoch vzdialených od cieľa (nie vždy) nemusí ísť veľké tempo, častokrát sa tam udrží celý peletón, vrchári (zväčša aj adepti na GC) idú s tým že ich čakajú aj ďalšie dni a etapy, na klasikách keď vrchári vedia že sa majú striasť niektorých cyklistov ktorí by mohli byť v závere nebezpeční tak idú väčšinu stúpaní vo veľkom tempe pretože vedia že ak aj taký Sagan s nimi ešte vydrží, tak ho to stojí oveľa viac síl ktoré budú neskôr chýbať.
Aha. Áno máš rozumné faktory, ale to sú všetko tie pridružené okolnosti aj keď teda zväčša platné. Lenže keby že postavíme etapu rovnajúcu sa náročnosti minuloročnej Lombardie do etapáku a samostatne, tak som presvedčený, že "klasikár" zvládne oveľa lepšie ten jeden deň, ako ten pretek napr. po týždni pretekania.
Ale tie faktory sú všetko úplne relatívne. Pretože v ťažkej etape na GT sa môže ísť 90% dĺžky trate tak voľne, že sa udržia aj šprintéri, lenže na cieľovom stúpaní sa pôjde totálny šrot a okrem top vrchárov nemá nikto nárok. Na klasikách sa taktizuje tiež, také La Doyenne je tak ťažké a pri tom sa tam často rozhoduje až v poslednom kilometri.
Je to diskutabilné, ale ja teda zastávam skôr opačný názor, že v globále to platí skôr naopak. Teda, že klasikári sa ten jeden deň môžu zakúsnuť a nejako to prežiť, zatiaľ čo v etapákoch s nakopenou únavou a proti vrchárom s vyšponovanou formou sú bez šance.
Ale teda nechcem nijako potvrdzovať ani vyvracať nejaké možné Saganove šance na Lombardii.
Po rovine neviem, do kopca nevládzem, z kopca sa bojím.
