Pet píše:@berloq - prekvapil ma tvoj argument - lebo TdF. Pripadá mi to, že si sa unáhlil.

Ale v podstate subjektivitu vylúčiť nemožno.
Neunáhlil... Ako som povedal, pre mňa bol víťaz aj v minulej sezóne Nibali a tam to bolo pre niektorých ešte oveľa viac do očí bijúce, ako tento rok Froome. Práve preto som chcel, aby každý napísal jedno meno. Pretože keby každý napísal: Degenkolb, Kristoff, Porte, Conta, Froome, Aru a Sagan čo by to vypovedalo? To sú čísla...
Ale jasne, profi cyklistika je dosť komplikované prostredie, takže nikdy to jednoznačné nebude. Ale áno, pre mňa je víťaz TdF niečo ako najlepší cyklistický jazdec, kráľ. A keď mám vybrať jedného jazdca, tak sa nepozerám na to, že iné preteky sú svojim charakterom úplne niekde inde. Pre mňa napr. ten UCI rebríček nemá príliš hodnotu, neberiem ho príliš do úvahy aj keď uznávam, že nejaké ukazovatele v sebe nesie. Použijem taký model, a to sezónu 2011... tá sezóna, bola sezónou Philippa Gilberta, jednoznačne najlepší klasikár celej sezóny a vo svojom remesla zďaleka najdominantnejší jazdecký výkon doteraz. V tej sezóne tuším vytvoril rekord v počte bodov do UCI rebríčka, drvil súperov na povrchoch, ktoré by sa za jeho obľúbené príliš považovať nedali a dokonca na etapákoch zostával dlho s vrchármi aj v ťažkých horách. Lenže je otázne či z tej sezóny vyšiel ako najväčší víťaz práve on.... Cadel Evans vtedy vyhral svoju prvú TdF. Áno my tu na Gilberta a jeho výkony budeme spomínať a odvolávať sa na ne... lenže tá sláva je pominuteľná. Zato taký Evans, bude navždy legendou, pretože je legendou TdF, pretože Tour posúva niekde ďalej, ďalej za hranice cyklistiky a asi aj športu. A práve tento aspekt beriem do úvahy, aj keď možno nie je správny.
Ale nie je to len tá mytológia, resp. tá mytológia vychádza z niečoho. Nepriestrelným argumentom tu je, že cyklistika tú svoju top krásu a úroveň so všetkým čo k tomu patrí vyjaví jedine tam! Je len naozaj pár výnimiek, ktoré tam nejdú pripravené na 100%. Šprinty, úniky, hory je to tam všetko špičkovejšie, rýchlejšie, nervóznejšie a tým náročnejšie. Samotní jazdci to o TdF tvrdia. A potom ten, kto to dokáže vyhrať, musí byť kráľ... Tu ide o to uvedomiť si vec, že o čo najlepšie umiestnenie sa ide pobiť tak 20-25 ľudí, z toho šancu na výhru majú dnes štyria. To je pomerne úzka skupina ľudí. Samotný Cancellara sa vyjadril, že "jasne že je môj sen vyhrať TdF, ale iba sen, cieľ nie". To hovorí samo za seba, nemá na to každý. A ďalším top argumentom je, hodnota týchto jazdcov. Ten kto má šancu reálne bojovať o titul na Tour berie najväčšie prachy.
Ale je pravda, že som možno trošku staromódny, pretože TdF už nie je "jediný" pretek v roku. Dnes aj etapoví jazdci hľadajú možnosti uspieť inak, a tak sa kvalita rozkladá, čo je vlastne pozitívom.
PS: Hlavne ma prosím nikto nezačnite napadať, že neuznávam kvality jazdcov pre jednodňovky, kvality Sagana, Valverdeho alebo dokonca epickosť samotných jarných klasík.
Po rovine neviem, do kopca nevládzem, z kopca sa bojím.